reklama

Ako Abrhám uvolnil srdcebôľ...

Neviem či aj niektorý z Vás, ale ja z času na čas a hlavne v poslednom čase, prežívam život, preplnený napätím. Je to ale napätie, ktoré neviem identifikovať. Cítim ho niekde medzi srdcom, pľúcami  - žalúdkom?  Nič ma ale nebolí a po poslednej preventívke okrem mierne zvýšeného cholesterolu a cukru, by mi nič nemalo byť. Teda konštatujem je to psychika. Alebo svedomie? Či nebodaj duša? Neviem čo stým. Keďže patrím medzi ľudí, ktorí sa snažia byť veriaci. Snažím sa to odovzdávať vyššej Mocnosti.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (14)

Pri štúdiách na TFTU som mával dobrovoľné duchovné cvičenia. Boli, teda aj sú robievané podľa vzoru sv. Ignáca zakladateľa jezuitov. To znamená meditácia nad časťami svätého písma a to všetko v tichosti. Keďže si pritom okrem duchovného naplnenia aj parádne fyzicky oddýchnem praktizujem ich do dnes. Začal som si robiť pôstne duchovné cvičenia ako prípravu na Veľkú noc. Keďže rád meditujem. Hlavne v akejkoľvek polohe a pokiaľ sa nepohybujem, do 15 minút zaspávam. Meditujem tú prípravu ešte aj prví týždeň po Veľkej noci.

Ale, vlastne ide o to, že som v predposlednej meditácii natrafil na časť. Ako Pán Boh posiela Abrháma do krajiny Morja. A tam má obetovať svojho vytúženého a vymodleného syna Izáka. Syna, ktorého mu vlastne pán Boh dal. No pýtam sa je toto normálne...? Jasné, samozrejme viem, že k ničomu nedôjde, pretože Pán Boh len skúša Abrhámovu vernosť. Ale vtom ako tak nad tým rozmýšľam pociťujem aktuálnosť tohto príbehu aj v mojom živote. Uvedomujem si a počítam, čo všetko som už aj ja od Pána Boha vymodlil. (manželku, zdravé deti, byt, chalupu, auto, atď... atď). Toto všetko a ešte veľa ďalších vecí, vecičiek a situácii, ktoré som vysnil, ba do konca o ktorých sa mi ani len nesnívalo. Všetko to mám, takže mám šťastný život. Áno mám o tom niet pochýb, veď toto všetko ma musí robiť šťastným a pokojným. Ale ako sa hovorilo u nás na Orave „Ba h....o!!“ Nejaké vnútorné napätie ma zožiera. Spávať mi síce dá, ale robím ma to náladovým, a často výbušným a nervóznym. Rozmýšľam prečo? V tom ma napadá prvé Božie prikázanie - Ja som Pán Boh tvoj, nebudeš mať iných bohov okrem mňa, aby si sa im klaňal. Je tu nejaký súvis s Abrhámom? Podľa mňa áno a veľký a nielen s ním, ale aj so mnou. Boh skúša Abrháma či sa mu Izák nestal Bôžikom, ktorému by sa z lásky klaňal. Abrhám, ale dokazuje, že Boh je preňho nadovšetko. Čo ale ja, koľko mám takýchto rôznych bôžikov, ktoré by sa mi ťažko obetovali ako zápalná obeta. Nemusím hneď siahať na životy mojich detí, ale keby som mal len ako obetu zapáliť 500 eurovku hmmmmmm no neviem.... alebo zbaviť sa auta jujúúúj. A mám to!!! To moje napätie o ktorom som písal na začiatku, tvorí z väčšiny určite závislosť, závislosť a sním v ruka v ruke kráčajúci strach, že o niektoré veci, ktoré ma živia a robia mi pohodlie prídem. A napriek tomu, že mám všetko, ma núti žiť v neistote a napätí. Ale máme tu Nový zákon a Ježiša Krista a On niekde na nejakom mieste hovorí „Nielen chlebom, je človek živí ale aj.........“

A tak som všetkých nechal tak a ako Abrhám iba so synom Izákom, tak ja s mojimi Bôžikmi, ktorých som mimochodom napočítal poriadny kŕdeľ, vybral sa na kopec všetky obetovať. Len tak fiktívne v predstave. Niektoré som obetoval ľahko, iné ťažšie no na niektorých som naozaj dosť tvrdohlavo závislý. Ako ten baran, ktorého ukázal boh v kríkoch Abrhámovy a on ho obetoval ho namiesto Izáka.

No viem veľkú vec som síce neurobil, ani nenapísal. Ale mne to pomohlo urobiť si trošku v tých mojich bôžikoch poriadok, niektorých som v hlave spálil ako obetu Bohu. No a s niektorými sa ešte musím popasovať. V každom prípade to začalo uvoľňovať moje napätie a spravilo mi to náladu.

Pavol Štiťák

Pavol Štiťák

Bloger 
  • Počet článkov:  1
  •  | 
  • Páči sa:  0x

... žijem zrejme preto, aby som na konci života pochopil prečo som sa narodil... a začal nový život niekde inde... Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu